.dva roky a viac

o vsetkom a nicom.

rozlucili sme sa. zaciatkom jula slavnostne. tak naozaj, svojsky, dlho predtym. dlho potom. nikdy. odchadzala si. po kuskoch. a sucasne si sa vracala. akoby ta neviditelne nite tahali. ktovie kam.

vecerne slova. do noci. hviezdy. salky. balkon pod nebom. styri cisla na dverach. moja tepla deka. v nej kus domova pre cudzich ludi. neviem preco. neviem. vsetko tak naozajstne. nase.

spominam. on bol tvojou sucastou. nasou. spolu. spojeni - nahodou nie. neverim. doma. hoci aj v pyzamach. kamosi. blizki na urcity cas. rozist sa musia. vedia. ty dvojnasobne. jedna rozlucka bola dobrovolna. dodnes nechapem, preco. v ten januarovy vecer som neverila, ci vies, co robis. z lasky sa stala - nenavist nie - ale chlad. ladovy. neviem najst tie spravne slova. vlastne je to uplne jedno. cez dvere clovek vela pocuje. aj cez tenke steny. vela. slz, lasky, vycitiek, emocii, prazdnoty, chladu. nenavisti. ano. nechcela som to pocut. chcela som verit, ze to snad od susedov, alebo je to zly sen, zle vytocene cislo, cokolvek. nebolo. preco by aj? mam svoje starosti, nakopene skusky po silvestri v zahrebe, kadeco ine. ale vsetko zvladnutelne. prekonatelne. toto nie. je mi to luto. aj cudzia bolest boli. mozno som hlupa, ale verim aj svojmu siestemu zmyslu. rozumu aj srdcu. robi to zivot tazsim.

spominam. ako sme sa zoznamili. septembrova nedela a mne bolo neskutocne cudzo. vnutri. votrelec len chvilku. a len v sebe. dakujem. zili sme spolu, nie len vedla seba. o skole. nielen. o snoch, nadeji, sklamaniach.

pamatam si par momentov. nie vyznamnych. pre mna silnych. sedeli sme u nas. vecerali. siesti v malej izbe pre troch. sedeli sme na vsetkom, na com sa da. kvakali o tych najskutocnejsich patologickych veciach. a skusali, kto co vydrzi. vydrzala som dost, aj som sa najedla. schuti. dokonca. frajerka:). smiali sme sa. zo srdca a dlho. zastal cas. na chvilku. aby sme nezabudli. alebo dunaj. my dve, ticho, hladina rieky. ticho nerusime slovami. netreba. svedske. pytas sa. vies, na co myslim? viem. nemusime viac. tusim slzy. tak strasne chcem. aby to vyslo, nemusi byt nic stratene. sme dospeli. mylim sa. skoda. clovek si dupe po snoch. niekedy. preco asi?

dva roky a nie az tak vela casu. par slov denne. niekedy len pozdrav. ale blizkost, ked treba. snad obojstranne. a niekedy zase osamela bolest. ked clovek musi byt silny. sam. trikrat som pred skuskou plakala. trikrat si o tom nevedela. komplikovane. clovek je komplikovany.

anatomia. den predtym ty tak podobne. ja som ta potrebovala viac, ako ty mna. potrebovala som vas. nechod spat. pockaj na mna. ja - aj tak by som nesla. vies. viem. par slov na prahu. tiez januar. vtedy este dvaja. len to, co som potrebovala pocut. volala som ti z autobusu. museli ste to vediet. kusok toho acka patri aj vam. nezabudnem.

patofyziologia. skor unava ako strach. cakala si, kym sa vratim. chcela si pocut, v co si verila. obe. bez formalnych slov. ak by to dopadlo inak, plakali by sme spolu. verila som v to. teraz? pol roka po? zacinam pochybovat, dospievam, rastiem. zrejem. a stracam iluzie. tak to ma byt. ma?

patologia. par dni pred. nebola si tu. stretla som sa len s nim. ja v krize, aku som nikdy predym nezazila. skutocne dno. a na nom moje spicky. musela som odist domov. mala som zostat tyzden. po dvoch dnoch... samota dusi. prehodili sme len par slov. o pomocnej ruke. stacilo mi jej vedomie. znovu som vladala. o niektorych vlastnych dobrych skutkoch ani sami nevieme. za ne bude specialna odmena. zelam ju. velmi. vecer. slzy, ked uz bola noc. nespim. cez den zvlastne naplanovana pritomnost. nikdy som nezostala sama, ked by to bolo prilis. nesmiem na to zabudnut.

spominam. az teraz naozaj. sedim sama v izbe. vedla byva niekto cudzi. cudzi. uz nikdy to nebude tak, ako bolo. nemoze byt. a mne je trosku smutno.

stretavame sa. po dnoch. tyzdnoch. mesiacoch. verila som, ze sa uvidime. zase o kus viac dospeli. asi aj my. cas nezastavis. nie. smejeme sa. namacame ovocie do cokolady, lovime chlebicky. zase je nam tak, ako davno. ako deti. slobodne duse. chcem byt. strasne. chvilku. aspon to. najskor len par slov. potom viac. o zivote a cestach. prstienok. zle tusenie. siesty zmysel. skoda. vidim radost, ale nie az taku, aby som bola pokojna. skor racio ako laska. laska je slepa. len aby to bola laska. len aby to bola laska. bez vypocitavosti, pomsty, tuzby presvedcit seba aj inych. len aby to bola laska. hovorim, lebo sa bojim. vecer nad tym rozmyslam. dlho a smutne. ja - tak hlupo mam odvahu prosit o zazrak. neviem, co je dobre. prosim. nech je to tak, ako ma byt. nie je mi to jedno. mam ta rada. aj tisice kilometrov vychodne. len aby si bola stastna. len aby to bola laska.

zatial koniec pribehu. deathline. end.

prosim o jedno. o stastny koniec.

lebo niektori ludia nam zostavaju v dusi.

.vypisat

chcem sa vypisat z bolesti, zo smutku, zo samoty, z prazdna. keby sa to tak dalo, ze co napises, uz ta viac netazi, ze co vyslovis, zanika ako zanikaju hovorene slova. v case. keby sa tak dalo.
zapisala by som cele biele listy papiera, tak nezno - nedotknute, kupovane na vahu, dokonalo hladke, ostre a ciste, tak, ako ani dusa nemoze byt. az sa ich bojim dotknut. citim ich. znicila by som ich. perom, ceruzkou, pastelkami, farbami, vodou, prstami, krvou, slzami. zostali by prazdne, plne prazdnych slov, tisickrat opakovane slova. keby sa to tak dalo. vyplakat. v samote.
preco je tento svet tak strasne prazdny?
preco su ludia tak strasne povrchni?
preco je clovek vlastne celkom sam?
preco. sam. ozveny. ozveny. neexistuju. len v hlave. v tuzbach.
neda sa to, lebo. svet by bol zahlteny tonami spinaveho papiera. a zivot prilis jednoduchy.
goodbye, lacne recepty na stastie. ak, tak iba tesne brany a uzke cesty.

som v Bozich rukach. vzdy som v nich bola. a vzdy budem. goodbye.

iba tesne brany.
iba uzke cesty.
aspon viem, kadial mam chodit.

.varene vino

jesen. v bielych slapkach preskakujem kaluze na nemocnicnom dvore. jem pizzu rozdelenu na polovice. kazdy zo svojho taniera. smutim potisku, ze lamavica sa obisla bezomna. plamienok. nadeje. bavime sa, stastni, zase raz spolu. od smutku a potreby osobnej samoty po burlivu a vasnivu radost zo zivota. som kvietkom. zlte, oranzove. ja. zijem od brehu k brehu. vzdy som to tak chcela.

styri dni sa ucim stomatologiu. stvorcek v indexe nezostava prazdny. som vdacna, nie hned. az po chvili, ked dorazi pocit az do vedomia, ked rozum zaregistruje, ze kamen sa niekde stratil. taham snuru zase o kusok dalej. o tri tyzdne zas.

stretavame sa. spriaznene duse, po pol roku. akoby sme boli naposledy spolu vcera. niekedy sa nevidime aj vyse roka. aj maily - len obcas. napriek tomu nam cas nevadi. uzasne. omsa. kazen o pravidlach. bez zmyslu. potrebujem slobodu. velmi osobnu. chvaly. nepritomna. prsi. nezne balerinky som zamenila za hnede tenisky, slusne nohavice za rifle. som vo svojej kozi. medzi kvapkami dazda. prsi cely den a celu noc. cely den a celu noc. sedime v pizzerii. zelene svetlo nad nasimi hlavami. male zelene svetielko. nadej? rozpravame. smejeme sa. varene vino. cervene. vonia teplom. vianocami. neznostou. ruzova pena. klinceky. cukor. vonia. rozchadzame sa. prsi. hviezd niet. vietor hvizda. ako vzdy tu. ako vzdy tu. zaspavam. oktobrovo.

.o sebe

pisem do stvorcekovych zapisnikov svoje sny.
zamilovana do veci, ktore robim. inak by som nemohla.
cholerik. sangvinik. smejo. neurotik. a slobodna. v dusi. vecny hladac slnka v dusiach ludi. stracac iluzii. cim dalej, tym viac. stracam, stracam. nenachadzam. vraj dospievam a zrejem. takto som to nechcela. davno.
pocuvam starych ludi. verim detom. vraj iba od velmi starych a velmi mladych ludi sa mozme nieco naucit. vraj vidia viac ako my - priemerni. verim.
napriek veku patrim domov.
dokazem mat rada. naozaj. nezistne. dokazem trpiet. ked ma niekto zradza. nici. vyuzije. oklame. podvedie. opusti. odpustam. i ked to boli. je to dobre?
hnevam sa. lietaju dvere. hlavne imaginarne. prehltam nenavist. a nechcem sa nou otravit. co s tym? co s tym?
milujem nocne cesty autobusom. hviezdy. slnecnice s snezienky. pocit po skuske, navraty domov. prazdne elektricky, plne duse, tiche spomienky, aj boliet smu, aj tesit. tesit. stare fotky, zvlastne obrazky, vrany a najmensie snehove vlocky. farby aj ciernobielo. par ludi, co o tom nevedeli. uz nie. teraz uz nie. a psov. hlavne toho mojho. ohrievac noh. a kamos na strasne smutne casy. aj take byva, ano.
milujem zivot a zijem pre nadej. mam milion chyb. len neviem, ci aj tolko odvahy. bojovat za sny a nestratit sa. nestratit.
nepotrebujem vela. cim dalej, tym menej. len spriaznenu dusu, cas pre smiech. a slobody - az kym jej budem mat... mieru plnu, natlacenu, natrasenu. potom budem... vlastne aka? spokojna nie. my vecne nespokojni vieme svoje. perfekcionistka. usadena? asi k tomu smerujem. to kazdy. kazdy. aj ked len z dialky. zatial. tak asi... asi vdacna. to som. stale. asi to budem len viac ja. cim dalej, tym viac. slobodna.

.dvanast slov

bohaty nie je ten, kto ma vela, ale ten, kto malo potrebuje.

.s valcom v izbe

ked ma prevalcujes, ked ma umlcis, ked ma vyprovokujes tak, ze ti poviem pravdu, ked ma uvidis tresknut dverami, ked ti nepoviem uz vobec nic - o dusi, o strachu, o slzach, o cestach, o nadeji,
ked budeme vedla seba uz len byvat a nie zit, ked sa zacnes topit vo svojich klebetach, ked zase raz budes mat na vsetko odpoved, ked ma zhodis z utesu, rozdupes a vitazne vytiahnes z popola, aby ta vsetci videli,
ked ta omrzia uspechy, usmevy, koktejly a prazdne vztahy, ked si okolo seba vytvoris vakuovy kruh svojou vystrednou hlucnostou, ked...
tak az vtedy ti mozno dojde, ze nemas patent na rozum, na zivot ani na pravdu. bude to neskoro, ale za chyby sa plati.
za chyby sa plati.
blahoslaveni tichi
/nechcem, aby sa z tohto miesta stal odpadkovy kos vsetkych emocii, ktore drzim v sebe. to nie. ale je to jeden zo sposobov, ako sa s nimi vyrovnat. lebo bolest, hnev, smutok, prazdnotu, nenavist... mame obcas v sebe vsetci. moze znicit nas, ludi okolo nas... alebo moze len neskodne vyfucat. pokusam sa o to./

.hlupa

pocuvam moju "patologicku" pesnicku. pustam si ju... vlastne len obcas. ked mi je smutno. akoby som chcela vratit vtedajsiu euforiu. alebo iba tichu radost. neda sa. viem. bezi asi tretikrat po sebe. niekde v kutiku seba mam stipku autistu.

bezim si v tomto beziacom svete. sklamana. z neho.

zase raz ma sklamali ludia, ktorym som verila. vzdy verim. som hlupa. a dost velka (stara:) na to, aby som podliehala idealizmu. ale co mam robit, ked inak neviem? verim, dufam, ratam, usmievam sa, vrazam vlastnu energiu, vlastny cas, vlastny zivot. vrazam a necakam odmenu. ale tak niekde strasne hlboko v nu verim. ze ludia vida, citia, vsimaju si, ze odpovedaju, ze davaju. hlupa, hlupa, hlupa. ludia na teba kaslu. fakt. strasne intenzivne a strasne okato. zneuziju ta. lebo sa das. tvoja chyba. odpisana. utorok bude drsny. potrebujem otupiet. chcem a sucasne sa bojim. ze sa stratim. ze nic vo mne nebude autenticke. asi to radsej necham tak. za cenu sklamani, beznadeje, slz. za sialenu cenu naozajstnej samoty. nie som sama, viem. mam Niekoho. kto je ovela viac ako vsetci ti, co sa nevinne a sucasne zakerne obtacaju okolo mna. tak preco nanho tak casto kaslem. je mi to luto. strasne...

nemas co robit? iba strasne prazdny clovek dokaze povedat taku strasne prazdnu vetu. prazdny o prazdnom. tak to chodi. nevysvetlujem. nemam sil, naladu ani nervy. nech si kazdy zije ako chce. egoisticke, ale tak to chodi. tak nemam co robit? mam. milion veci. ale... chcem robit nieco zmysluplne, nechcem byt len tupym konzumentom, chcem sa zmenit, chcem byt lepsia, chcem sa ucit, chcem obohatit svet, chcem naplnit dusu niecim podstatnym, chcem rozumiet smrti a prestat sa jej bat, chcem bojovat, chcem vyhravat so skromnostou v srdci, chcem prehravat s cestnou hrdostou, chcem zit v pravde, chcem, chcem... byt clovekom, ktory nie je len prazdnym obalom, chcem vrazit svoj zivot do niecoho, co ma zmysel. a tak hlupo (?) verim, ze ked vela malych ludi bude robit vela malych veci, pohne to zemou... pre toto robim veci tak, ako ich robim a zijem zivot tak, ako zijem... staci?

cierny budik tisko tika, vonku zvonia elektricky, ranny mraz je davno prec. idem umyt jediny tanier po obede a zacnem si citat stomatologiu. aby moj zivot neboli len slova.

a rozmyslam, ako toto cele nazvem. a netusim. hlupa. snad nie az tak velmi, snad len pre tento svet. odhodlana.

.horka

tma.
jesenny vecer, tak strasne jesenny.
jesen v dusi, tentokrat nie farebna. nie farebne listy tancujuce vo vetre. ani to, co po nich zostava v jesennych mlakach. nieco medzi. prazdne konare, cierne a mlkve, prazdne, suche a smyklave po dazdoch. vsetko naraz. hladiace do neba. veriace v jar. nieco ako ja.
horka cokolada. nikdy nehryziem cokoladu, ale teraz sa neda. silou hryziem do stvorcovych tabliciek. tvrda. ako kazda horka. vyplna mi vsetky nerovnosti na zuboch. akoby to bol zhmotneny smutok.
smutok. taky, o ktorom sa nerozprava. nema dovod byt osobny, napriek tomu je tak strasne blizko. dotyka sa zivej duse. stratena.
odchadzas. robis dobre, myslis si. viem. rozumiem. ale moj siesty zmysel sa oklamat neda. rozumom, tusim ani srdcom nie. opustas vela, aby si ziskala - kto vie co? kto vie...
nemam pravo povedat jedine slovo. mam pravo prezit to vsetko, dopit do dna to prazdne miesto. dopit. vyplnit - neda sa. neda.
co boli, to preboli. asi to ani nechcem.
v dlani mi zostala alobalova gulocka. horka cokolada.

.moment

minule leto.
sedim za stolom v kuchyni.
je teplo. ticho. sama.
pijem teplu vybublinkovanu kofolu z pollitroveho krigla.
pes mi spi pri nohach.
mam cerstvo ostrihane vlasy.
mozno som povrchna, ale toto su prazdniny.
i´m sorry.
vlastne nie.
neanalyzuj. neinterpretuj.
nespekuluj a nehladaj.
zi.
i´m not sorry.
navzdy.

.ex post

19/6/2007

patologia. par dni po. prechodny domov az pod strechou. vyssie su iba hviezdy.

pondelok vecer. chvilu nie sama. slova. malo to byt o patologii. hlavne. bolo. ale aj o smutku, nadeji, strachu a tuzbach. o zivote.

dlha noc. kratke stranky. modre knihy.

balkon. polnoc uz bola. davno. bratislava viac spi ako nespi. jasno. dovidim na cervene svetielka rakuskych veternych elektrarni. tepla letna noc. zatvaram. niekedy musim aj spat.

rano budik zvonit nemusi, slnko bolo rychlejsie.

mam strach. nepotrebujem povzbudenie. kazdy si to musi odzit sam. kazdy.

kto iny, ked nie ty? nenavidim tu vetu. potrebujem dychat.

par spriaznenych dusi. zasmiat sa nad cudzim pribehom aj nad vlastnymi popletenymi papiermi.

klasicky pocit prazdna v hlave. rozsvieti sa, neboj sa. blizkost, za ktoru sa neplati. vdacna.

skusame, co vydrzime.

skusaju, co vydrzime.

minuty ako voda. kvapky.

tri acka. sklicko. viem. nehadam. uzivam si radost a naoko pozeram do mikroskopu.

smiech. index. dakujem. povzbudzujuci pohlad pre tych, ktori ostavaju.

ticho. prazdna chodba. euforia ani nie, ale radost, az trha srdce.
zasluzene. pozehnane.

telefony, dobre spravy. smiech cez stovky kilometrov. x-krat zopakovane vety. radost.

chlapske podanie ruky. take, ake som potrebovala. dalsikrat zopakovany pribeh. potlapkanie po pleci. len akoze. strasne silne. vedel som od... vedel som. viem, ako to je. niekto mi rozumie. vie, cim som presla. vcerajsie slzy uschli. stastna. pochopena.

sedime v slovaku. hovorime malo. vsetko je povedane.

zaliezam k sebe. i obrazne. zbalim par veci. nespim. len zijem. a necham vsetko ist. v dusi. v hlave. to potrebuje cas.

silna i slaba. kto pochopi?

liham si spat. este "dakujem" do Neba. a spanok. spanok spravodlivych. nadranom trieskaju dvere. vietor. este mam hodinku. vdacna.

ranny autobus. ladova klimatizacia. vlastna hudba. spim. ladovo.

niekedy je samota strasne fajn. topolcany. nastavujem opakovane hranie jednej pesnicky. o mne. citim to. niekedy je to tak, ze viete. a neviete, preco. hra dookola po novaky. tristvrte hodiny. aspon patnastkrat.

euforia. nie obycajna radost, ale taka... az mrazi. trha. o mne. o patologii. nezabudnem. nikdy.

michael w. smith - stand

i´ll stand with arms high and heart abandoned

in awe of the one who gave it all

i´ll stand my soul Lord to you surrendered

all i´m is yours.

silne. ako posledne amen.

pamataj si tento pocit.

pamataj si, ake to je, ked ti je dobre.

.je

nielen verim. viem.
Boh. existuje.
bez slov. ma nazogastricku sondu.
a usmieva sa.
iba kto videl, pochopi.
teologia. tak naozajstna, ze teologovia mozu zavidiet.
prvy tyzden leta.
a dalsi krocik v skole zivota.
usmieva sa.
spolieham sa na to.
(1. int. kl. fn ba)