.ananasovo

litrovy ananasovy dzus. a jemne zeleny hrncek z ikey. taku by som raz chcela mat aspon jednu stenu v byte. alebo aspon vazu, aspon taniere, alebo krasne zvlastne nezne zelene sny. za vcerajsi den som dostala asi desat mailov. dnes tak podobne. stracam sa v tom a sucasne ich ignorantsky prehliadam. nove spravy, novi ludia na facebooku - a cim dalej, tym intenzivnejsie presvedcenie, ze virtualny zivot nie je zivotom. terminy na skusky mi nevysli. vsak preco by aj? malo agresivna, arogantna, zakerna, mozno iba prilis rezignovana a stastna sucasne. na dve sekundy v b. naruci, milisekundove ticho, blizke slova pri bordovych sedackach vo vestibule, vymenene knihy, takto to chcem aspon o sekundu dlhsie. rozideme sa do nasich sukromnych chladov, do strasne prazdnych vztahov a hysterie v dave, do ktoreho nepatrim. aj on ma terminy v haji, predsilvestrovske rano nie je dobra volba. a asi ani osmy januarovy den. ale co urobime, ked nerozhodujeme my? vlastne rozhodujeme. o tom, ako nas to zmeni, co stratime, ak zabudneme, ze nic z toho nie je az take dolezite. zajtra snad spravim skusku, vratim sa domov, pomaly zacnem citat parkilovu knihu, budem ratat dni do vianoc, pisat pohladnice, tesit sa na trhy, b., sviatky, skocim do plamienka, navstivim z., pretoze na rozdiel od mnohych sa az tak nebojim (riskovat) - a budem zit. vsedne, obycajne, zmysluplne. mozem chciet nieco viac?