.chcene konce

vo stvrtok doma. trosku divne a takmer necakane. orl som spravila na b. vlastne na c, ale niekedy mozem aj ja dostat nieco navyse. za to, ze chcem zit spravodlivo. o pol stupna lepsia znamka a najlepsi test z kruzku. sice len osemdesiatsest percent, ale v kontexte toho, aky bol test tazky, som celkom spokojna. prijimam veci tak, ako pridu. aj d by som vzala. aj bez s. a jej kecoch o podvode. raz nezahrali pravidla v jej prospech a je ohen na streche. aj e., uplne rovnako. takmer vzdy maju stastie, ja takmer nikdy. raz sa vsetko otocilo a boli z toho mimo. aspon vedia, ako sa citim. a ako strasne dusi nenavist. aj ked ju racionalne dusime my. nase racio vobec nie je vsemocne. bezim na vlak. posledna tridsatdvojka, stiham, pijem cocacolu zero. len preto, lebo som od rana nejedla a ona je ako infuzny roztok. deformacia, viem. a? do nedele sa nebudem ucit. najblizsiu skusku mam az v januari. prejdu vianoce, novy rok, bude najtuhsia zima a ja zase pojdem na skusku. ako uz desiatkykrat predtym. nechcem ist s e., ale musim. prekaza mi. pretoze je prilis hlucna, dominantna, prilis mi zdviha tlak, prilis protireci - a ja s nou vobec nechcem byvat. tesim sa na moment, ked niektore veci skoncia. budeme hodeni do vody s jedinou moznostou. plavat. bude to viac o slobode. rozchody budu boliet, viem, ale nechcem sa im vyhnut, pretoze potrebujem, aby niektore veci skoncili. tuzim po tom, musia skoncit. tuzim aj po vlastnom byte, jednoizbak niekde na periferii, moje vlastne hniezdo, kde bude moct prist len malo ludi. nie ako na verejny portal kdesi na facebooku. tuzim po samote. lebo ocistuje a dava priestor. pre moju dusu. ano. sucasne sa bojim, ze aj raz budem ratat dni pred cestou domov iba kvoli neschopnosti vytvorit si vlastny. uz len patnast dni. nechcela by som to rovnako, ako co my vieme? nech to skonci akokolvek, tuzim po zmene. kludne aj sama. stastie ma kazdy v sebe. kubo je od utorka tatkom, novembrove babo a dalsi signal o tom, ze sme uz dospeli. tesim sa s nim, na tyrkysovom papieriku nechavam gratulaciu a podvedome cakam, ze snad posle fotky. biologicke hodiny zatlcu len obcas. ako znamenie, ze este zijem. a ze som snad hodna viac ako zlati paraziti na mojich tonzilach:) v pondelok zacina december. musim si zmenit pozadie na pocitaci. musim sa vratit na zem.