mam zbaleny kufor na vikend, aj ked netusim, ci pojdem uz zajtra. darceky, cerveno-prirodny baliaci papier, ktory sa mi nezmesti do kufra, prazdne krabicky od jedla a nabijacku na pozicany novy telefon. nepotrebujem pozerat na vianoce rozpravky, nepotrebujem spravit internu na prvykrat, nepotrebujem mat cerveny diplom - a snad sa s tym raz aj zmierim. namiesto toho potrebujem ist na vikend domov, zabalit tie darceky, stretnut b. po takmer roku, poslat cez internet vlastne pohladnice s plamienkami. dostala som sivu suknu, kupila som si riflovu. vcera vecer som bola prvykrat na vianocnych trhoch. styri baby z byvalej triedy, varene vino, cervene aj slivkove, loksa. sme si blizko a sucasne nam na sebe navzajom vobec nezalezi. sme tak strasne daleko, ze nas uz asi nikdy nic nevrati do tych cias, ked... vlastne aj vtedy to nebolo ine. zijem si slobodny zivot, netazi ma to, ze som single, nezaujima ma bulvar, klebety a telenovely. idu vianoce, nie je podstatne, ci dostanem darceky, ale to, ci budu skutocne. bola som na spovedi a mam pocit, ze nic sa nezmenilo. mozno aj toto je cesta. v telke znie hudba z mojej stuzkovej, celkom tematicky. zajtra mam poslednu neurochirurgiu, potom este dve staze a - budu vianoce. uz je to menej ako dva tyzdne. jedine, co chcem, aby boli naozajstne.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára