.zlomeny

no tak mam smutne vianoce. nejako sa ma to nedotyka. rovnako, ako cudzia lahostajnost, lasky z rozumu - aj take sa da? - spomienky na zopar ludi, na cely rok, na minule roky. ludi zo zboru uz nepoznam ani po krstnom mene, s tymi, ktorych poznam, sa zrazu nemam o com rozpravat. na facebook len napisem citat, ktory posledny tyzden milujem. there is no growth without pain and conflict and no loss that cannot lead to gain. lebo je to pravda. a kontexte veci, v ktorych sa topim sa to stava mojim mottom. optimisticke casy su davno prec. ako niektore spomienky a vacsina priatelstiev, ako sneh, co napadal na stedry vecer a ako dalsi rok, ktory nam vela dal a vela vzal. a nikto z nas si nie je isty, coho bolo viac. mail zostava bez odpovede, novy mp3 este bez zvuku. pocuvam cechomor. promeny. menime sa vsetci. na lepsi alebo horsi obraz seba. netusim, kde som. zase sa len pojdem ucit. budem robit veci, o zmysle ktorych sama pochybujem. lud kracajuci vo tmach uvidi velke svetlo. spolieham sa na to. pozehnane vianoce. aj 26.12.