.den pred vianocami

rekapitulacie. do konca roka len par dni, len par noci, len parkrat hviezdy, parkrat svitania, len par stran, ktore vonaju skolou, s ktorymi budem zase bojovat ako o zivot, ako o cest, ako vzdy, ked som doma a platim za to dane. stranky, strany, cudzie slova a moje, vlastne moje. co mam robit, ked to tak strasne vsetko milujem? nic, nechat to tak, nechat to plynut, nesiahat rukami na to, co utkava niekto iny, nechat sa spracovavat ako material, ako cesto, teple drevo, ako zvoniaci kov. najlepsie vsetko v jednom, kusky duse, puzzle zapadajuce do planov, ktorym nerozumiem, ale verim. ja viem, nase cesty nie su tvojimi cestami a tvoje nie su nasimi, ale aj tak to vsetko zapada. ty vkladas seba, my vlastne tiez, teda ak to ma fungovat, musime. primiesat silu, nadej, vlastne tuzby, ktore smu byt kompatibilne, vlastnu bolest a vsetko coho sa vzdavame. mame dni za sebou a dni pred sebou.

obzeram sa spat, ockova patdesiatka je sancou obzriet sa na kus jeho zivota, pamatam si vela, takmer polovicu. rastieme, zrejeme. alebo sa o to aspon snazime. ako dar obeta chvaly, flasa, oblozene chlebicky, decembrovy mraz. a navstevy, ku ktorym som a budem mila. lebo viac nemozem dat. a sudit nie je mojou ulohou. odnima mi to velky kamen.

piatkovy vecer, zbor, tak ako roky predtym. ale uz nie je nic ako predtym. nejako to nemozem prijat. ze z priatelstva je nic. mame za sebou dost, spacakove noci, spolocne cesty, utorkove omse na zamku, silvestre spolu, so sampanskym v plastovych poharoch, s blizkostou v zlych casoch. bolo a nebude. uz si len nieco dokazujeme, nechavajuc sa strhnut niecim, co predtym nebolo. stracam ludi. dalsi bod k teorii, ze priatelstvo neexistuje. moze mi to byt jedno, ale nedokazem to. budem to citit v sebe, prehltat ako husty kalciovy sirup, sice zly, ale aspon lieci a pomaha. to v nas nas nevylieci, tak snad aspon zabudneme. aspon ja. ona zabudla uz davno.

zajtra su vianoce, spln, sneh na horach, srien tu v kotlinach a padajuce hviezdy, aspon v spomienkach, snoch. opat ocakavame dokaz, ze nie sme strateni, ze nas Boh je Bohom druhych sanci, novych nadeji. a ze uverime v dobro. v ludoch i v sebe.

ty si ten mocny Pan,

el shaddai adonai,

ochranca malickych,

zastanca chudobnych.

sme malicki, chudobni. ale nie sami. inak by sme nemohli robit veci, ktore robime, nemohli by sme menit svet. ano, o to sa snazime, menit seba a svet. mame jedinu ulohu - nebat sa.