lebo je krasne chystat od septembra darceky ludom, ktori robia nas svet skutocnym, je krasne spekulovat, rozmyslat a hladat, potom v preplnenom kufri po stovkach kilometrov nenosit svoje veci, ale nieco, co je nasim len chvilku, potom zabalit a ukryt na verejnych a predsa tajne tajnych miestach. vzdat sa svojej skrine a kopky svojich penazi, kopy casu venovaneho hladaniu a nachadzaniu, ved robit radost druhym znamena robit sebe este vacsiu.lebo je krasne s laskou chystat kolaciky, srdiecka posypane farebnou ryzou, drobne a vesele, alebo trebars slane spiralky, co chutia tak domacky.
a posielat maily, smsky, kazdu inu, venovanu, ziadne hromadne rozposielane spravy, ale par slov pre ludi, ktori patria do zivota. a zmoct sa na cudzojazycny pozdrav na pohladnicu, ktora poleti za hranice, k ludom, ktorych uz nikdy neuvidim. lebo tak to proste ide.
je zvlastne oslobodzujuce striast sa vlastnych vin, sice nie az tak prijemne, mozno nam perfekcionistom to padne este horsie, ale vybojovat ten boj so sebou znamena akoby zasluzit si vianoce. vyklopit vlastny smetny kos, vytriast prach nechcenych vin, ked vyhovarat sa na tempo a zivot nema zmysel, tak to prinasa pokoj. a sancu znova zit v pokore.
a potom dostavat pozdravy, este predtym par skutocnych objati, nie virtualnych, co nehreju az tak velmi. pozdravy, co tesia. aj viac, aj menej. aj bolia, obcas, ano. ked na polstrankovy s laskou pisany mail dostanem len pohladnicu bez obsahu z americkeho servera. ked to tak tazko padne, ved sa mame radi. mozno.
o dve hodinky je vianocna vecera, chvilku potom polnocna omsa, tiche svetlo v nas, vianoce. naozajstno v nas. chvala ti, pane, ak v nas naozaj bude.
lud byvajuci v temnotach uvidel velke svetlo. svetlo zaziarilo tym, co sedeli v temnom kraji smrti. (mt 4, 16) dnes sa splnilo toto pismo. (lk 4, 21)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára