o com pisat sest dni pred vianocami? o nicom tak ako vytahove susedske reci? dakujem, neprosim. lebo si tak zijeme. prazdno. vsak naco. bla. bla. bla. pohladnicami s ligotavym hviezdnym prachom odbite vianoce. a tesco, suchotave tasky, drahy taliansky darcekovy papier, ktory som nikdy ani v ruke nedrzala, zamknute skrine, garaze. masle, kluciky od aut, desat druhov zakuskov objednanych v obrovskej cukrarni alebo u tety, ktora sa tym zivi - beruc jej tak jej osobne vianoce. nech, je to jej praca. aj predavacky, aj ti, ktori sa v hypermarketoch vozia na umyvacich vozikoch, aj ludia v novinovych stankoch, aj vsetci, ktorych vianoce zamestnali. zhaname darceky, obchody cez internet, znackove veci a cinsky gyc, ukradnute penazenky, rozhadane rodiny, ktore nikdy neboli rodinami, podivne vztahy, podivne priatelstva a lasky za prachy. vianoce za prachy, spina v ludoch, ktorou sa divoko chvalia, ked vravia o sebe a cestach k vianociam. predavame a kupujeme osobne vianoce vymenou za hojnost z letakov.alebo ine pohlady, ini ludia, ine srdcia. darceky s laskou balene do najobycajnejsieho papiera s nakreslenym losom tusiac, ze potesi, planovane od novembra. sviecky z vosku usilovnych vciel, knihy, nieco veselo vtipne pre dospele dieta, ktore sa prebudza nielen na vianoce. tajne spomienky, a tajne vizie, ludsko-bozie spovede, cistota dusi a nekupitelna radost. usmev na predavacku po dvanasthodinovom dni, aby aj ona mala sviatok, hoci aj desat dni pred. pohladnice, vybrate, vypisane rucne, bez zlatom vytepanych slov, ktore nechcu nic pokazit a vlastne nic dat, obycajne biele obalky, znamky a peciatky. a aby boli uz pred vianocami. a domace pecivo, co vonia vanilkou, cokoladou a medom, srdiecka s farebnou ryzou, oblatky od starkej a kila zemiakov na dne komory. a miesto pripravene pre hosta. z neba i z ciest.
my rozhodujeme, ake budeme mat vianoce. tak nam zosli ducha, pane. mesiace pred turicami. na tieto vianoce, prosim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára