devatnast dni do neurologie, pat knih a dvestotridsatsest otazok. vonku je letne. v bufete poloprazdno. ludia su doma. prehrali sme s finskom. chalani do rana trubili a trieskali na radiatory. sedime tu dve, vzdialene. vidim kopy knih. pocujem elekricky jazdiace podla nedelneho rezimu. je stvrtok. vecer mozno pojdem do kostola. mozno nie. vcera som bola. kupila som kamienok so slnieckom. a sebe zmrzlinu, presla som sa po starom meste, takmer letny vecer a vonku vela ludi. ja sama. elektricka mi usla pred nosom, cakam na dalsiu. je teplo a slnko nezne zapada. na pozadie notebooku si davam japonske dive maky. aj oranzove, zlte a biele. prisla mi esemeska z domu. zavolame si. potom si nalejem mattoni do zelenej pasikovanej salky. pomarancovu. stisim radio a odlepim dalsie zlte papieriky zo zltej kocky. a budem sa ucit. asi to ma zmysel.
kto v dobro veri, dobro sa mu stane.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára