v mrazivej. biela a modra. tmava, ocelova a ostra. casy sa menia. zivot ubera neznosti, romantiky a prvoplanovej krasy. a pridava po stipke z korenicky ostrosti, mrazu, krystalikov, kamenov a ladovych kociek. mozno je vsetko fajn, kym nezamrznu nase slzy a nedotlcie nase srdce. i za zivota.takze zmena. v nas i okolo nas. slecna, vy ste lekarka? nie, vyzeram tak? druha veta uz len v duchu. usmievam sa a zurim sucasne. nic moc, viem, ale svedomie este mam. obcas som cynik, ale kto nie? je to cesta, ako prezit. nemam socialne citenie, nie som typ na obetavost, teda aspon v hlbke urcite nie. ale bojujem. a tazsie cesty si vyberam iba preto, ze verim, ze vsetko ma zmysel. ano, aj ladom obohnane duse, aj ostnate droty a vsetka ta samota, v ktorej sme zaliati. a neuprimnost, divadla, zname osobnosti, klebety, bulvar a prisne tajnosti. vsetko sa raz dozvieme. a bude to boliet vsetkych. tak preco si to robime este tazsim?
***
a pritom paralelou zivota su kocky ladu. v kofole, koktailoch alebo na dlazkach, kde striehnu na nas pad. a dockaju sa, pretoze trpezlivost nie je nasou silnou strankou. co ocakavame, musime dat. tak kedy nam to dojde? az ked zabudneme na seba navzajom, ked budeme odcudzeni este viac, ako teraz? alebo az ked stratime vsetky iluzie. nie je nicia vina, ze sme ich stratili. je len nasa vina, ze sme ich vobec mali. opakujem sa, viem. ale smeruje to k pravde. a netusim, ci niekto najde silu zastavit to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára