.spojenia

o nicom. o tom, ze zajtra zacina plamienok a mne je to vsetko jedno. o tom, ze na bunke mame prvacky a tak som spisovala zoznam knih, ktore by som mohla predat. kecame o statute studenta, o byvalych spoluziakoch, o tetrise a padajucich tehlach, o danym, adamovi a oskvarkovych pagacikoch. potrebujem zo seba dostat vsetok ten hnev a zlost, ktore priznavam. tomu som sa naucila v plamienku. male bezvyznamne plus. uz som hovorila, ze niekedy sa veci celkom nepochopitelne zlomia. u mna tiez. z nadsenia plynule do rezignacie. viem, co je to mat veci na haku. odsudia ma, viem. asi budem jedina, pretoze snad budem jedina odvazna. ale to je viac ako vsetky tie objatia, ktore som kvoli tomu stratila. dnes je podozrivo vela ludi online. aj e., ktora mala byt na prednaskach, ale aspon nemusim mat vycitky. aj m., s ktorym este nemam chut komunikovat, b., s ktorou by som chcela byt a s ktorou sa mi tuto noc snivalo. mozno napisem p., kratky bezobsazny mail. alebo urobim nieco ine, v tejto septembrovej zime skocim po tie pagaciky, mozno chvilku pobrusim po nete a potom odidem. aj ked nechcem. na facebooku dalsi znami a o to viac sme vsetci sami. necitim sa na chodenie do skoly. pride ako polnocny zlodej a nikto netusi, ci reflex bude ta spravna reakcia. rozmyslam, ci sama rozumiem paralelam, ktore pisem. alebo len nebudeme rozmyslat, analyzovat a hladat. budeme ako roboti a mozno je to jedina pouzitelna moznost. a. bude mat osemnast, potrasiem mu rukou prezijem vecer u nich. ako uz tolkokrat predtym. obavam sa, ze takyto zivot nesie riziko straty citlivosti. mozno je to dan za veci, ktore este vladzeme. alebo v to aspon dufame. stale nemam komu polozit otazku, ci je vyhrou, ze mozeme robit aj nespravne rozhodnutia. a ze ci je pravda, ze vsetci klamu. niekto je working hard so smajlikom. kedy tam dospejem? tusim, ze podstatou je nieco ine. malicke, laska a cosi ako nadej. viac ako zavidim, prajem. i do it my way:)