.malo

predvcerom krasny zapad slnka. nie gyc, teda pre niekoho snad aj ano, ale moze byt take nieco gycom? vcera cudzie splasene maily, devatnast farmakologickych otazok a este cez sestdesiat v dotazniku len pre zabavu, uz pred par dnami, monika nepochopila, klasika. ostatni hej - alebo nic, alebo odpovede naspat, taky vtipny mix od chuti az po kvety, od zamilovanosti az po vzdialenych priatelov, citam a dozvedam sa, v coho neexistenciu som verila. po oknach steka skondenzovana voda, ako slzy, ked ich je prilis vela, minule mi vytopili mobil, prezil, hrdina. na obed chvilku vonku, so psikom a s vrecom so smetami, co mi len tak pribalili. stojim pod brezou a divam sa hore. nasla som na nej jeden jediny list, suchy. trosku zivy. hypernova, tisic druhov vina, spravne neexistuje, len kompromisne. vecera, bez knih, vsak som si akoze nadbehla. to urcite nie. a vecer telefonat, co vyzenie z postele, ale aspon sme sa zasmiali, vsetci pritomni. a v posteli rozmyslam, o dominike, ktoru poznam a nepoznam a ma dnes anatomiu. o sebe a niektorych ludoch. aki sme chudobni, ako malo mame. myslela som to obrazne. a zrazu neviem, ci je to dobre alebo nie.chystam sa vymazavat spravy z telefonu, len jedna vianocna ostala. upchajte komin, nepustte santu, pouzite cement alebo maltu. otvorte okno, pockajte malicko, darceky urcite prinesie jezisko.