.s.m.g.o.

show must go on. medzi laskou, nenavistou a lahostajnostou.
za kazdych okolnosti, bez ohladu, co vsetko sa moze stat a zmenit. mozeme ochladnut alebo horiet, mozeme pamatat alebo zabudat, mozeme odpustat alebo aj nie. pozajtra zrusim vianocny stromcek. vsetko slameno-cervene pojde do skatule, zeleno-hnedy stromcek do druhej, rozkladame vianoce do skatul, aby sme ich o rok znovu nasli. mozno by bolo fajn pripisat k porozkladanym vianociam svoje z duse, pripisat nadeje, tuzby a strachy, aby sme o necely rok zistili, ci sa stali realitou. alebo aspon vymizli z hlavy, to su dve moznosti. a tisice ciest k nim.
spominam na minule dni. ako ocko po mini, ale aj tak trosku stresujucej rodinnej oslave nesie dve kytice do kostola k panne marii, aj ich zabalil, ze by hnedy sustivy papier zabranil mrazu. bolo pred vianocami a bolo chladnejsie ako teraz. este nedooslavoval, budeme mat vecer doma dvanast litrov vina, aby zajtra uzavreli jednu kapitolu.
prechadzam sa so psikom, topolove listie je davno pod snehom a lad je dnes akosi prilis makky. je obycajny den po obycajnom rane, vstavanie za tmy, ranajky, virtualna pohladnica s bielymi kvietkami a dalsie preteky k dvestoosemnastke. pisem virtualne listy, lebo chcem vediet a viem, ze budem ignorovana. lebo niektori ludia maju na to predispozicie. ze su zabudani a opominani. ucim sa, zvykam si.
citam si pohladnicu zo zahrebu. pisana niecim medzi cestinou a chorvatstinou, rozumiem vsetko, lebo vsetko sa da napisat jednoducho. iba vsetko. a este ocarujucu, ze aspon par stranok, ale akosi na to nemam chut. chut na americke pozdvihovace sebavedomia, oni su taki, ale my nie. teda ja urcite nie. radsej sa budem hrabat vo vlastnom spinavom zivote, ako by som sa mala k sebe postavit inak ako po dvadsatdva a kus rokov, ktore mam za sebou. ine mentality, ine pohlady, prilis cezoceansky vzdialene.
o dva dni mi pride z artfora alica v krajine zazrakov. aj som nadavala, ale teraz sa na nu tesim. mozno si aj ja vytvorim krajinu zazrakov. alebo nie, alebo som uz prilis velka, uz nie krajina zazrakov, uz len nezaujimava dospelacka show.
viem, ze tato show moze mat len jeden koniec, ze ked prebehne zaverecne the end, tak potom uz nebudu ine zaciatky. ano. show must go on. nech je to akokolvek. medzi laskou, nenavistou a nicim.