neviem, co mam pisat. ci mam pisat. a o com. o tichej radosti z cudzich uspechov. a prazdnin, ktore tento rok nebudem mat. lebo. alebo o tom, ze pre niektorych ludi som nic. aj ked su blizki. ked nieco potrebuju, tak existujem. dokonca blizko. iba vtedy. par hodin do skusky, par stoviek stran, icq, telefon a koncentrat beznadeje na dne dusi. ktory ako vino s vodou miesame s nadejou. rano svieti slnko a obloha je temne tmavomodra. tesim sa a smutim naraz. cintoriny nadeji neexistuju. a ak ano, chcem, aby boli prazdne. mozno su nekonecne. vraj mam prosit o cokolvek. uz viem, kedy sa skusa, ci a ako sme veriaci.(jn 11, 22)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára